Príhovor Aleš Bednařík počas krstu knihy: Princípy systemickej práce
Dalibor s Helenou fakt riskujú, že mi dali slovo a dokonca mi dali príležitosť sa pripraviť. Vedia veľmi dobre, že možnosť sa predviesť neberiem na rozdiel od iných vecí úplne racionálne, ale celkom ezotericky, ako signál vesmíru ukázať celému mikrosvetu, čo vo mne je.
A dnes mám meniny! To určite nie je náhoda! Nie, nie je! Mená v kalendári predsa nie sú náhodne.
Tak, ale asi by som mal povedať niečo aj ku knihe.
Nič, ani najmenší atóm, ani najväčšia galaxia, neexistujú bez vzťahu k niečomu inému. Každý jeden z nás žijeme v systémoch. Sme subjektami a objektami vo vzťahoch k iným ľuďom. Takto tvoríme zložité prepojenia, v ktorých sa celý život snažíme nájsť svoje miesto a na druhej strane nás systém, jeho prvky a vzťahy, strkajú do pozícií, v ktorých sa nie vždy cítime vo vlastnej koži.
Nechceme sa cítiť ako mucha chytená v pavúčej sieti, ale nechceme sa ani cítiť ako mucha, na ktorú žiadne siete nečakajú. Hm, to je také pesimistické... tak inak...
Celý život je vlastne o tom, že hľadáme svoje miesto v systéme a keď ho už už konečne nájdeme, tak systém je dovtedy už taký zmenený, že sme zase mimo... Hm, to je zase také pesimistické...
Tak skúsim niečo optimistickejšie...
Realita je zložitá a keď sa k tej komplexnosti ešte navyše pridá to, ako ju dokážeme obmedzene vnímať a ešte keď sa aj k tomuto nedostatku pridá naša bláznivá myseľ, ktorá dokáže všetko divoko interpretovať, tak čert, aby sa v tom vyznal. Hm, tak to mi zase nevyšlo...
Oukej oukej, tak ešte raz, inak...
Je dôležité, že ste urobili preklad knihy. Lebo každá snaha porozumieť tomu v akom zložitom svete žijeme a každá snaha využiť toto poznanie na pomáhanie druhým je dôležitá, a je cenná.
Preto preklad knihy Princípy systemickej práce, ktorá bude pomáhať ľuďom o kúsok viac rozumieť tomu ako možno funguje ich svet je dôležitý počin a je skvelé, že ste sa na takú ťažkú prácu ako preložiť a vydať knihu podujali. Toto už je optimistické, že?
Akurát, keď sa nad tým zamýšľam, tak v kontexte systémov tu narážame na paradox, že vydaním knihy ste vytvorili ďalší nový prvok v systéme a každý kto si k nej vytvorí nejaký vzťah spoluvytvára ďalšiu novú sieť vzťahov a tak ste už aj tak zložitý svet urobili zase ešte o niečo komplexnejším a komplikovanejším. Tak to fakt díky. Hm, to asi bolo zase pesimistické.
Takže na záver.
Keď vytvárame nové veci, často vznikajú vedľajšie produkty, ktoré sme pôvodne nezamýšľali. A krása tvorenia, na rozdiel od hrôz deštrukcie, je v tom, že do systému pribúdajú dobré veci. A ak sa nemýlim, tak vedľajším produktom prekladania knihy je aj to, že sa zmenila rodinná konštelácia Heleny a Dalibora. Ale toto bolo optimistické, nie?
Takže naozaj na záver. Prajem knihe, aby bola čítaná, prajem inštitútu, aby mal spokojných klientov a prajem Princípom systemickej práce, aby sa držali zdravého rozumu a pomáhali čo najviac všetkým, ktorí to potrebujú. Lebo najlepšou vecou na svete sú vzťahy, vzťahy nás modelujú, vzťahy nás zraňujú aj liečia. Vzťahy z nás robia to čím sme, vzťahy nám ukazujú aj to čím nechceme byť, vzťahy z nás robia aj to čím budeme a aj to na čo budeme nakoniec spomínať.
A preto robiť niečo pre to, aby sa ľudia viac v sebe a vo svojich vzťahoch orientovali a vedeli s nimi o kúsok lepšie narábať je nielen náročná, ale našťastie aj veľmi prínosná vec. A toto je snáď optimistický koniec . Ďakujem za pozornosť.
Aleš Bednařík
https://psychologiastastia.sk/