"Základné životné princípy sú aj princípmi systemického prístupu. Rodičia sú VEĽKÍ, deti MALÉ. Oni prišli PRVÍ, deti AŽ potom. Tieto základné paradigmy spúšťajú ďalšie postupnosti. Rodič vytvára priestor, bezpečie, pravidlá, teplo... Rodič túto energiu DÁVA, dieťa ju BERIE.

Avšak toto celé nevylučuje chyby rodiča, ani jeho neistotu, či strachy. Naopak, rodič môže byť dávajúci, aj keď práve sám nemá, či nevlastní čosi, čo by bolo v realite potrebné. Tieto princípy sú často oveľa viac ENERGETICKÝMI záležitosťami, než čímsi, čo sa premieta do hmoty. 

Inými slovami. Rodič nemusí byť kýmsi, kto zabezpečuje bývanie dieťaťa v čase jeho dospelosti. Nemusí mu kupovať auto. Alebo financovať podnikateľský zámer svojho dieťaťa. Či automaticky robiť opatrovateľa svojim vnúčencom. Nemusí dokonca ani spravodlivo deliť svoj majetok ako dedičstvo pri príprave závetu pre svojich potomkov. Rodič nemusí vedieť viac ako dieťa a už vôbec nie zabezpečiť.

Táto energetická rola je o pomyselnej ruke položenej na ramene dieťaťa. Pevnej, láskavej ruke, ktorá dáva silu. Ruke, vďaka ktorej teplu a podpore sa potom ľahšie hľadá smer v živote. Ruka, ktorá umožňuje, aby rodičovská energia prúdila smerom k deťom bezpodmienečne.

Rodič svojou rukou dodáva DOVERU vo vlastné sily.

Je teda úplne v poriadku, ak prizná, že v danej situácii nevie, ako ďalej. Alebo prizná strach, úzkosť, či obavu. Čo by však nemal dovoliť, je to, aby dieťa automaticky prevzalo rolu záchranára. Rolu, ktorá mu nepatrí.

Rodič sa o seba postarať dokáže, je veľký. Dôveruje svojim schopnostiam a navyše plne dôveruje schopnostiam svojho dieťaťa. A práve táto DOVERA je tá kotva – a to aj v čase neistoty – vďaka ktorej prúdi zdravá, vyvážená energia medzi rodičom a dieťaťom. Kotva, ktorá pomáha uzemniť, prináša stabilitu, oporu a bezpečie.“  Nina Menkynová