Čo nás v škole neučili... poriadok v systéme

V druhom module Výcviku systemického koučingu a poradenstva sme sa začali venovať vzorcom správania. Tentokrát sme sa zamerali na princíp poriadku, z čoho vyplynuli mnohé témy.

Princíp poriadku je iba jeden z princípov a tie ďalšie dva sú: celistvosť/úplnosť a rovnováha medzi braním a dávaním.

V rámci systemického poriadku v rodinách sú na prvom mieste rodičia a až potom nasledujú deti. Pre niekoho to môže byť šokujúce, pretože sa často veľa pozornosti a sympatií obracia na deti. Z určitej perspektívy to potom môže vyznieť aj tvrdo, keď povieme, že rodičia sú pre systém dôležitejší.

Mnohí si položíte otázku, prečo je to tak. Ak by sa rodičia nestretli, tak by neboli deti a nebolo by žiadne pokračovanie systému rodina. Deti nemôžu prísť na svet bez rodičov. Pokračovať spokojne v živote môžu iba vtedy, ak sú rodičia na správnom mieste. Pre správne a dobré pokračovanie systému musia byť rodičia “prvoradí“, až potom môžu nasledovať deti. Pre deti sú rodičia zdrojom života a podľa toho, ako to rodičia zvládnu, tak sa darí deťom. Rodičia sú jednoducho vždy na prvom mieste. Pre systém je rodičovský pár viac „dôležitý“ ako deti. Preto –  ak sa pozeráme cez systemické šošovky, naša prvá voľba by mala smerovať k vysporiadaniu vzťahu s partnerom. Keď sú „problémy“ s deťmi, tiež je dôležité sa najprv pozrieť na vzťah partnerov/rodičov, lebo deti svojím správaním iba poukazujú na niečo čo sa deje v rodine.

Partnerské vzťahy sú dôležité, lebo vytváraním partnerstiev vznikajú nové systémy, preto je zaujímavé si položiť otázku, kedy zo systemického hľadiska vzniká nový systém. Nový systém vzniká, ak vznikne niečo nové. Jednoznačne nový život prináša novú funkciu – rodičovstvo. Preto už počatím života môžeme hovoriť o novom systéme a to aj v prípade, že sa dieťa nenarodí. Je to vždy nový život, ktorý nemal, alebo nedostal šancu.

Systém nevzniká spoločenským aktom sobáša. Systém sa hýbe životom a láskou. Je to tým tvorené a zároveň aj tým ničené. Avšak my žijeme v určitom spoločenskom systéme a snažíme sa doň zapadnúť, preto existujú manželstvá a rozvody. Ide o  spoločenskú / sociálnu záležitosť. Preto nám často v pochopení systemického myslenia vzniká veľa zmätku, lebo naša hlava je viac naladená na ten spoločensko-sociálny systém.  

Klasický prípad - rozvod. Keď sa pár rozhodne rozviesť, môže sa tak stať teoreticky aj do mesiaca.  Idú za právnikom a za určitý čas sa dopracujú k rozhodnutiu o rozvode. Dúfajúc, že celé trápenie sa skončilo. Pretože  ľudia sa väčšinou rozvádzajú, ak sa už navzájom nevedia vystáť... ale problém je, že to nie je také ľahké. Aj keď máte pečiatku/papier, že ste rozvedený, zostane väčšinou veľa nevyriešených záležitostí. Je tam ešte veľa neukončených pocitov, ktoré sa nezmenia spoločensko-sociálnym faktom, že ste rozvedený. A preto hovoríme o systéme, o živom systéme a nie o spoločenskom akte.  

A tak isto to je aj s manželstvom. Môžete mať krásnu svadbu, na krásnom mieste a s nevestou a ženíchom v krásnych šatách. Spoločensky to vyzerá nádherne. Ale zo systemického hľadiska niekedy vieme a vidíme, že to nefunguje. Aj keď sa partneri fyzicky zobrali, každý z nich akoby žil niekde inde. Jeden môže napríklad vnútorne stále žiť v pôvodnej rodine (kde sú jeho rodičia) a druhý stále žije v predchádzajúcom manželstve. Ale v rámci spoločnosti už majú svoju pečiatku / papier. Preto to je potrebné brať do úvahy, ale to nie je ta jediná vec na ktorú sa pozeráme.

Ako som už na začiatku spomenula – v zmysle princípu poriadku sú pre systém najdôležitejší rodičia.  Okrem toho v rodičovstve ako takom má vzťah partnerov prednosť pred vzťahom rodiča a dieťaťa. Významným faktorom je aj to, v akom poradí sa deti narodia.  

A keďže hovoríme o  rodinnom, živom systéme - máme na mysli všetky deti, aj tie, ktoré sa nenarodili. Je rozdiel, či  sa počaté dieťa nenarodilo, zomrelo krátko po narodení alebo žije. Pre systém sú však dôležité všetky deti, nie len tie živé.  Okrem toho, deti majú presné poradie.

Rada zvyknem používať tento príklad. Mala som klientku, ktorej partner má dve deti z predchádzajúceho manželstva. Ich systém je však podriadený tomu, čo vytvoril skôr s predchádzajúcou manželkou. Je tam žena, muž a jeho dve deti. Tento nový systém je v rámci hierarchie druhý.  Je jasné, že klientka toho muža nemôže mať bez jeho dvoch detí. Taká kombinácia neexistuje. To je ilúzia, ktorú nám vytvára iba naša hlava. A slepá láska. Často je totiž prítomná iba túžba po mužovi, no bez detí. Z perspektívy poriadku boli deti v systéme muža pred tým, než ho klientka stretla. Ak je s tým stotožnená, môže vzniknúť krásny vzťah. Ale ak žena chce oddeliť deti z predchádzajúceho vzťahu od ich otca – je to problém. Systemický problém, pretože sa tu narúša princíp poriadku.  

Často prichádza otázka: a čo s tým robiť? Nič. Iba akceptovať, prijať realitu. Už aj to sa počíta. Už to je rast. Takto sa učíme pochopiť, kto bol v systéme prvý.

Pri vytváraní nových vzťahov je veľa rôznych možností, ale je na nás, aby sme si urobili svoju prácu. Najprv sa oddeliť z predchádzajúceho vzťahu systemicky a potom plne uvidieť, do čoho nového vstupujeme.

V najbližšom blogu sa viac pozrieme na rozchod/rozvod zo systemického hľadiska.   

Helena Ballová, Iveta Apine